Slovenčina
Slovenčina
English contact
Toto je oficiálna webová stránka obce Košický Klečenov.
Oficiálne stránky využívajú doménu kosickyklecenov.sk.
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Obec Košický Klečenov sa nachádza asi 25 km východne od Košíc pri ceste E 50. Administratívne patrí do okresu Košice-okolie v Košickom samosprávnom kraji. V strede obce je nadmorská výška 324 metrov. S Košickým Klečenovom splynula aj dedina Borda, ktorá má nadmorskú výšku 370 metrov. V hornatom obecnom chotári Slanských vrchov sa nadmorská výška pohybuje od 290 do 659 metrov.
Prvú písomnú zmienku o obci Košický Klečenov poznáme z roku 1384. Podľa nej bola dedina v majetku Jána, syna Petheucha zo Svinice ešte pred jeho smrťou. Potom, ešte pre rokom 1384, kráľovná Alžbeta darovala Jánove majetky päťkostolnému biskupovi Valentínovi. Písomná zmienka z roku 1390 pojednáva o ďalšej zmene vlastníckych pomerov, keď z poverenia kráľa Žigmunda Luxemburského Košický Klečenov prešiel spolu s celým panstvom Svinica do majetku Peréniovcov. V roku 1427 sa Košický Klečenov spomína ako vyvinutá dedina. V tom čase mala 10 port. Porta je brána do dvora hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. Vtedy sa nepočítali obyvatelia, ale porty. Všeobecne sa dnes ráta s tým, že v jednej takejto usadlosti žilo minimálne sedem ľudí (včítane služobníctva hospodára), takže v danom roku žilo v Košickom Klečnove minimálne 70 obyvateľov. Potom nastala zmena, kedy sa obec zmenila na malú osadu, prípadne možno i na čas zanikla. V rokoch 1552, 1553, 1564 a 1565 tu totiž nebola ani jedna porta. Pokiaľ tu ľudia žili, tak len v chudobných malých domoch, nenachádzalo sa tu žiadne hospodárske sídlo. Ešte v roku 1564 patrila obec Peréniovcom, ale svadbou ich dcéry Alžbety s Františkom Drugethom prešla do majetku Drugethovcov z Humenného. Práve v tom čase môžeme vidieť zmeny v osídlení, pretože podľa záznamu z roku 1570 tam stáli už tri porty (hospodárske usadlosti) a žili dvaja želiari. V roku 1598 tu stálo deväť domov. V roku 1601 prešiel Košický Klečenov do vlastníctva panstva Trebišov. V tom čase sa uvádza, že obec bola rusínska – pravoslávna. Je teda možné, že nové obyvateľstvo a tu usadilo na základe valaského práva. Daňové záznamy z roku 1630 uvádzajú, že Košický Klečenov zaplatil daň za pol porty od gazdov i želiarov. V tom čase to teda bola iba malá osada. Aj v roku 1720 tu existovalo iba päť domácností, ale v roku 1722 ich už bolo jedenásť. Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa v dedine rozprávalo prevažne po slovensky. Záznamy z roku 1822 dokladujú, že sa v Košickom Klečenove nachádzalo už 28 domov, v ktorých žilo 222 obyvateľov. Z poľnohospodárstva sa venovali najmä pestovaniu ovsa a živili sa tiež ako furmani. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1900 sa až 93,8 % obyvateľov hlásilo ku Slovákom.
Pri oslobodzovaní našej vlasti , koncom novembra 1944 prenikli jednotky Sovietskej armády do oblasti Ondavskej nížiny a k rieke Ondave, ktorú prekročili na niekoľkých miestach. Tu, na prelome Dargovského priesmyku, sa koncom roku 1944 a začiatkom roku 1945 vytvoril základ jedného z víťazných bojov Sovietskej armády za našu slobodu. Sedem týždňov trvajúce boje vojsk 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálplukovníka Grečka o prechod cez Dargovský priesmyk sa svojou intenzitou rovnajú bojom pri prechode cez Karpaty. 17. januára tieto vojská vyhnali nemcov z obranných pozícií a zvíťazili v boji o Dargovský priesmyk. Vyše 20 000 vojakov Sovietskej armády tu položilo svoje životy. Víťazstvo sovietskych vojsk v Dargovskom priesmyku a vďaka ľudu východného Slovenska za oslobodenie, symbolizuje pamätník Oslobodenia a víťazstva, odhalený v roku 1955 na počesť 10. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Súsošie je dielom akademického sochára Vojtecha Löfflera z Košíc a symbolizuje zvítanie sa sovietskeho samopalníka s východoslovenským robotníkom a roľníkom. Pamätná sieň bojovej slávy, ktorá umocňovala neobyčajné zážitky všetkých návštevníkov je momentálne neprístupná verejnosti.
Východným smerom od osady Borda vo vzdialenosti asi 1 km v roku 1893 vznikli vyhľadávané kúpele na liečenie reumatických chorôb na báze údajne výdatného prameňa, ktorého voda bola veľmi chutná s ľudovým názvom „Zdravá voda“. Ľudia z blízkeho okolia ju radi pili a až do založenia kúpeľov ju nosili domov kde ju zohrievali a v nej sa aj kúpali, pričom mnohí sa po krátkej dobe aj vyliečili. Po týchto skúsenostiach tu vznikli koncom 19. storočia malé kúpele ba liečenie reumatických chorôb. Zachytená voda z miestnych prameňov sa umelo ohrievala a poskytovala liečebné kúry v 15 vaniach. Počas II. svetovej vojny boli kúpele zničené a zanikli. V roku 1951 tu bola zriadená lesnícka škola. Neskoršie v 60- ich rokoch tu bolo vybudované rekreačné stredisko Východoslovenských železiarni Košice. V súčasnosti sa tu nachádza Saleziánske animačné mládežnícke stredisko. Usporadúvajú sa tu duchovné cvičenia pre novomanželov a rekreácia pre sociálne slabšie rodiny. Celý komplex sa nachádza v nádhernom tichom lesnom prostredí s kvitnúcimi lúkami.
Hrádok - relikt podmorskej sopky
Tí, ktorí by chceli obdivovať geologické fenomény môžu navštíviť jedinečnú geologickú raritu v našej republike - relikt podmorskej sopky. Nachádza sa severozápadne od obce Košický Klečenov na mytologicky výraznej vyvýšenine. Na jej severozápadnej strane sú v početných odkryvoch viditeľné vulkanické tufy, ktoré tvoria relikt podmorskej sopky. Je zachovaný aj prívodný systém sopky vyplnený andezitom.
Genéza názvu
1384 – Kelenche
1397/1045/1427 - Kelechen
1430 - Kelenthe
1430/1431 - Keleczen
1487/1513/1552/1570 – Kelechen
1773 – slovensky: Klecženow, nemecky: Kleschenwetz, maďarsky: Keleczény
1786 – Klečenow
1808 – slovensky: Klečenow, maďarsky: Kelecsény, rusínsky: Kliscenov
1851 – Kleczenow
1908 – Kľečenou
1948 – Košický Klečenov
Použité informačné zdroje:
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Branislav Varsik: Osídlenie košickej kotliny
Dnešná osada Borda, patriaca do administratívnej a politickej obce Košického Klečenova, vystupuje v stredoveku ako samostatná dedina. Po prvý raz sa o nej dozvedáme r.1384, keď po smrti Jána, syna Petheucha zo Svinice, pripadlo svinické panstvo, ku ktorému patrila aj Borda, Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným.
Vtedy sa uvádza ako possessio Bardafalua, teda ako dedina, čo sa vyjadruje v jej názve označením „falva“. Za portálneho súpisu Abaujskej stolice r.1427 patrila Bordafalwa Mikulášovi z Perína a bolo tam 10 port. Roku 1430 a 1431 sa uvádza tiež v rukách pánov z Perína. Ešte aj v r.1487 vystupuje Borda ako dedina s ostatnými dedinami na okolí, ale viac sa už o nej nedozvedáme. V portálnych a decimálnych súpisoch z druhej polovice XVI. storočia sa už obec vôbec neuvádza. Vyľudnila sa teda podobne ako vedľajší Košický Klečenov, ale kým Košický Klečenov sa niekedy v r. 1566-1570 opäť osídlil, zatiaľ k osídleniu Bordy v XVI. storočí už nedochádza. Rovnako tak neuvádza ani súpis domov Abaujskej stolice z r.1598, ani v urbári trebišovského hradného panstva z r.1601, kde sa podrobne uvádzajú poddaní všetkých dedín patriacich k niekdajšiemu svinickému panstvu. Borda sa musela opäť osídliť niekedy v druhej polovici XVIII. storočia a r.1808 vystupuje ako majer (praedium Borda). V matrike evanjelickej cirkvi vo Vyšnej Kamenici sa uvádza k r.1805 ako Borda. Aj r.1851 sa spomína Borda ako majer a bolo tam vtedy 30 obyvateľov r.katolíkov, 5 lut. 1 kalv. a 3 židia. Za sčítania ľudu r.1900 patrila Borda ku Košickému Klečenovu , ktorý vystupuje pod úradným maďarským názvom Kelecsényborda.
Zo stredovekých dokladov je vidieť, že maďarský názov Bordafalva a označenie „falva“ v názve jasne ukazuje, že názov pochádza od os.mena, poukazujúc pritom na lašské priezviská Borda, Burda, ako aj na lašské apelatívum bur, bura, burda (silák) . Treba konštatovať, že pri prechode miestnych názvov slovanského pôvodu do maďarčiny sa pôvodné slovanské „u“ menilo v maďarčine na „o“. Inak sa maďarské slovo borda vo význame „brdo“ maďarskí filológovia tiež odvodzujú zo slovanského slova „brdo“. Maďarské názvy Borda pre vrchy vznikli tiež zo slovanského názvu Brdo – hora so skalnatým, prerušovaným hrebeňom. Pôvodné obyvateľstvo Bordy v stredoveku bolo istotne také ako v susedných dedinách v Nižnej Kamenici a Košickom Klečenove, pretože tieto názvy sú jasne slovanského pôvodu, rovnako ako Borda. Borda sa v XVI. stor. vyľudnila a až kedysi v druhej polovici XVIII. stor. bola znovu osídlená. Kontinuita pôvodného obyvateľstva sa tu teda nezachovala ako ani pôvodný slovenský názov. Nové slovenské obyvateľstvo, ktoré sa sem dostalo v XVIII. storočí, prevzalo zo starého úradného maďarského názvu už len prvú časť názvu Borda, teda bez označenia „falva“. V súčasnosti tu žije 54 obyvateľov v 18-tich domoch.
